Arcibiskup Orosch bez sutany

Autor: Daniel Rabina | 2.5.2015 o 17:36 | (upravené 2.5.2015 o 21:39) Karma článku: 12,50 | Prečítané:  3794x

Informáciu o zrušení Trochu inak na festivale LUMEN sme očakávali každým dňom. Signálov, že k tomuto kroku skutočne príde, bolo v posledných týždňoch viac ako dosť. Napriek tomu sme verili v malý zázrak. Nestalo sa.

Trnavský arcibiskup Ján Orosch rozhodol, že Trochu inak s Adelou Banášovou na Lumen nepatrí. Otázka oprávnenosti mandátu, z ktorého zasahuje do dramaturgie festivalu je v tomto prípade vedľajšia a je skôr vecou vyjasnenia si kompetenčných vzťahov medzi organizátormi a trnavskou arcidiecézou. Rovnako nie je podstatný ani očakávaný pocit krivdy, ktorý by sme spolu s Adelou a s hosťami programu mohli rozhodnutím arcibiskupa utrpieť. Ten totiž akosi neprichádza. K dôvodu sa vrátim neskôr.

Na celej veci vnímam inú zvláštnosť a tou je ďalšia premárnená šanca. V dobe, kedy kresťanský svet otvorene hovorí o nevyhnutnej potrebe zastavenia šíriaceho sa sekularizmu, rovnako ako o potrebe poľudšťovania a zrozumiteľnosti duchovného odkazu. Nielen voči veriacim, ale aj voči váhajúcim. Nielen voči tým, ktorí už Boha našli, ale ho ešte len hľadajú. Lenže poľudšťovanie a otváranie sa okolitému, aj tomu ateistickému svetu sa nedá realizovať skrz zákazy a prekážky, ale cez pluralitu a toleranciu. Nič iné ako vypočutie a snaha o akceptovanie iného názoru, aj keď s ním možno nesúhlasím, neposúva človeka ďalej. Rozumná a konštruktívna polemika nerozdeľuje, ale spája a prináša odpovede na otázky s ktorými si nevieme pomôcť, nad ktorými váhame. Detto pri dilemách, ktoré sa týkajú viery.

Základná otázka však znie, čoho sa cirkev pri prelínaní „jej“ sveta s tým „cudzím“ bojí? A či je strach tým správnym impulzom do dnešnej náročnej doby. Je predsa naivné obávať sa, že vierou mladého, úprimne veriaceho človeka zatrasie stretnutie s Adelou Banášovou na LUMEN-e alebo vyjadrenia Róberta Bezáka na Pohode, či v Lampe. Naopak, som hlboko presvedčený o tom, že rovnako ako vedomosť, aj viera sa v človeku upevňuje práve rozširovaním obzorov.

Na záver ešte pár slov k mojim pocitom. Pokiaľ cítim ľútosť, tak pramení z toho, že je mi ľúto organizátorov. Priznám sa, neviem si predstaviť veľa trápnejších momentov ako odmietnutie vopred pozvaného hosťa. Voči arcibiskupovi Oroschovi necítim zlosť ani nevďak, ale lásku. Pomyselne zosadol zo svojho arcibiskupského kresla, vyzliekol si slušivú sutanu a ukázal sa nám ako človek. Aj so svojimi chybami. A to je predsa sympatické. V každom prípade, svet sa krúti ďalej. Peace.

Autor je dramaturg Trochu inak

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?